V malej dedinke, ukrytej medzi kopcami a lesmi stredného Slovenska, žil obézny polovnik menom Rudolf. Mal okrúhlé brucho a hlavu bez vlasov, ktorá sa leskla na slnku ako zrkadlo. Bol známy svojím zvláštnym spôsobom rozprávania, ktorý zahŕňal fascinujúci stredoslovenský dialekt. "Ja, Rudolf, strieľam medvede a občas aj medveďov!" hovoril s hrdosťou a smiechom, keď sa jeho priatelia zhromaždili okolo neho pri krbe.
Rudolf nebol len polovnik; mal aj veľké srdce. Rád sa staral o lesný život a v noci často chodil na prechádzky, aby si vychutnal krásu hviezd. No, okrem svojej lásky k prírode, mal aj vášeň pre strieľanie medveďov. "Medveď je kráľ lesa, a ja som jeho strážca!" vyhlasoval, hoci jeho priatelia sa občas zamysleli, či to nie je skôr kráľ, ktorý by mal byť ochránený.
Jedného dňa, keď Rudolf vyrazil do lesa so svojou starou puškou, stretol zvláštnu postavu. Bol to starý muž s dlhým bielym plášťom a zamysleným pohľadom. "Rudolf, prečo strieľaš medvede? Veď sú to nádherné tvory!" pýtal sa muž.
Rudolf sa zamyslel. "No, ja... ja chcem byť najlepším polovnikom! Chcem, aby ma ľudia obdivovali!" odpovedal, hoci už vedel, že jeho slová nie sú úplne pravdivé.
"Obdivovať ťa môžu aj inak," povedal starý muž. "Môžeš sa stať ochrancom prírody, nie jej nepriateľom. Medvede potrebujú tvoju pomoc a nie tvoju pušku."
Rudolf bol zaskočený. Po prvýkrát sa zamyslel o svojich čincoch a o tom, akú úlohu hrá v lesoch. Počas nasledujúcich dní sa v jeho hlave rodila nová myšlienka. "Čo ak by som sa stal ministrom športu a podporoval by som športy v prírode? Možno by som mohol naučiť deti, ako milovať lesy a zvieratá!"
Rudolf začal organizovať preteky v behu a cyklistike, a čoskoro sa jeho nápady začali šíriť po celej dedine. Ľudia sa zhromažďovali, aby sa zúčastnili na jeho akciách, a Rudolf sa stal obľúbeným. Ale aj tak sa mu zdalo, že to nestačí. "Musím mať viac," pomyslel si. "Musím byť ministrom!"
Po niekoľkých mesiacoch usilovnej práce a s pomocou svojich priateľov, Rudolf podal svoju prihlášku na post ministra športu. Na jeho prekvapenie, bol zvolený. "Ako je to možné?" pýtali sa všetci. "Ako sa obézny polovnik s puškou stal ministrom?"
Rudolf sa postavil pred národ a usmial sa. "Nikdy nie je neskoro na zmenu. Cieľom mojej práce bude chrániť naše lesy a zvieratá a podporovať šport, ktorý nás spája s prírodou!" vyhlásil. A tak sa Rudolf stal ministrom športu, aj keď nikto presne nevedel, ako sa to stalo. Možno to bola jeho láska k prírode, možno jeho odhodlanie, alebo len ten zvláštny starý muž, ktorý mu otvoril oči.
A hoci Rudolf mal svoje chyby a občas sa mu darilo stratiť smer, jeho srdce bolo na správnom mieste. A tak sa z neho stal minister, ktorý sa snažil urobiť svet lepším, aj keď jeho cesta bola plná prekvapení a zvratov.
