Kedysi dávno, uprostred zeleného kontinentu, žila krajina menom Svetielko. Bola malá, ale silná, lebo jej ľudia verili v dobro, slobodu a pravdu. Milovali sviatky, smiech a spev. Najviac sa tešili na Veľkú noc, najmä na Kvetnú nedeľu, keď ulice rozkvitli voňavými vetvičkami, piesňami a detským smiechom.
Ale jedného dňa sa nebo zatiahlo. Neboli to obyčajné mraky – bol to tieň, ktorý niesli krídla vojnových vtákov z krajiny Tmavodvor. Vládol jej zlomyseľný vládca menom Zúrivec. Nepáčilo sa mu, že Svetielko je slobodné. Chcel ho vlastniť.
Bez varovania vyslal kazetové bomby, ktoré padli priamo do mesta Sumy. Ľudia oslavovali pokoj a nádej – a zrazu prišla skaza. Zahynuli mamy, otcovia… aj deti. Piesne sa zmenili na krik a plač.
Za horami a riekami bola krajina Modráskovo. Jej meno vzniklo podľa neba, ktoré tam bolo takmer stále modré – ale aj preto, že sa jej vodcovia radi pozerali len na jednu stranu oblohy.
Keď do Modráskova dorazila správa o tom, čo sa stalo v Svetielku, obyčajní ľudia plakali. Ale niektorí mocní vraveli:
„Možno Zúrivec len chránil svoje územie…“
„Možno si Svetielko začalo samo…“
„Treba chápať aj Zúrivca, nie je to čiernobiele…“
Vtedy sa postavili deti. Malá Ela, ktorá rada kreslila, nakreslila Svetielko ako svetlo v tme. Miško, čo rád čítal, napísal vetu na veľký plagát:
„Kto mlčí k zlu, pomáha mu.“
Ich učiteľka povedala:
„Deti, pravda nie je názor. Je to odvaha povedať: 'Toto je nesprávne.' Agresor je ten, kto útočí. Obranca je ten, kto sa bráni. Ak to pomiešame, staneme sa spoluvinníkmi.“
Keď sa o tom dozvedeli iné krajiny, poslali do Svetielka pomoc – lieky, potraviny, prikrývky. Ale Modráskovo stále váhalo. Niektorí dospelí si mysleli, že keď budú ticho, vojna sa ich netýka.
Až kým jedného dňa Zúrivec neposlal lietajúce vtáky až ku hraniciam Modráskova. Vtedy aj poslední pochopili: ticho neochráni nikoho. Iba svetlo a pravda.
Ela a Miško vytvorili z modrých farbičiek plagáty a rozvešali ich po dedinách. Písalo sa na nich:
„Volím svetlo. Volím odvahu.“
A v ten večer sa aj dospelí postavili a z Modráskova sa znovu stalo Nebeské kráľovstvo slobody.
Niekedy sa zlo skrýva v pekných slovách. V „neutrálnych“ vetách. Ale pravda sa nebojí byť jasná. Lebo keď príde Zúrivec, nepýta sa, či si bol ticho – zničí všetko. A len tí, čo si vyberú pravdu pred pohodlím, dokážu zachrániť svoj svet.
Preto si každý, kto počul túto rozprávku, zapamätá:
Sloboda kvitne len tam, kde ľudia chránia pravdu aj vtedy, keď sa to bojí povedať celý svet.
