V kráľovstve Európanov žil raz jeden múdry muž menom Róbert, ktorý sa rozhodol, že bude hovoriť o mieri viac ako ktokoľvek iný. "Mier! Treba mier!" kričal na všetkých stranách, až kým ho nebolo počuť zo všetkých kúpeľní, kde sa v zrkadle obdivoval. Róbert mal rád, keď sa na neho ostatní pozerali ako na záchrancu, a tak sa snažil predať svoju myšlienku o mieri všetkým, ktorí chceli počuť.
Medzitým v kráľovstve Ukrajina prebiehala veľká vojna. Zlý cár Vladimír poslal svoje vojská, aby oslobodili susednú zem tak veľmi, že tam nezostalo nič celé. Ukradli všetko – od elektróniek po záchody, a keď už nebolo čo brať, začali hovoriť, že Ukrajina vlastne nikdy neexistovala. Ukrajinskí obyvatelia sa cítili bezradní, no aj tak sa nevzdávali. Bojovali za svoju krajinu a za svoje domovy.
Róbert, presvedčený o svojej múdrosti, mal jasný plán. "Prečo by Ukrajina nemohla dať cárovi kúsok svojej zeme? Veď ak sa vzdajú, príde mier!" povedal múdro a pritom si uhladil kravatu. "Netreba dráždiť cára, lebo sa nahnevá, a keď sa nahnevá, tak – no veď viete – bude ešte viac mieriť." Jeho slová však nezaujímali len jeho priateľov, ale aj tých, ktorí chceli vidieť skutočnú zmenu.
V kráľovstve Európanov mnohí prikyvovali, lebo mali radi ropu a lacný plyn, ktorý cár Vladimír sľuboval. Zatiaľ čo Róbert rozprával svoje rozprávky o mieri, ukrajinskí obrancovia sa snažili brániť svoje domovy. "Mier nebude, kým sa cár so svojimi vojskami nevráti tam, odkiaľ prišli!" kričali odvážni obrancovia. "Nevzdáme sa bez boja!" Ich odhodlanie bolo silné a Róbert si začal uvedomovať, že situácia nie je taká jednoduchá, ako si myslel.
Jedného dňa sa Róbert rozhodol navštíviť Ukrajinu. Cestoval cez hory a rieky, až kým sa nedostal do srdca krajiny. Tam stretol starého muža, ktorý mu povedal: "Mladý pán, nie je to len o mieri. Je to o čestnosti, hrdosti a o tom, čo sme pripravení obetovať." Róbert sa zamyslel. Jeho slová mu otvorili oči a začal chápať, že mier, ktorý sa dosiahne vzdávaním, nie je skutočným mierom.
Keď sa Róbert vrátil domov, už nemohol len tak bezhlavo kričať o mieri. Zistil, že treba počúvať, nie len rozprávať. Rozhodol sa, že bude podporovať Ukrajinu a hľadať spôsoby, ako pomôcť ľuďom v boji za ich slobodu. Pozval ďalších múdrych mužov a ženy, aby sa k nemu pridali a spoločne našli cesty, ktoré by viedli k skutočnému pokoju.
Ale cár Vladimír sa nedal len tak zastrašiť. Jeho vojská pokračovali v útokoch, a tak sa Róbert a jeho noví priatelia museli pripraviť na ťažké časy. Hoci sa im nepodarilo dosiahnuť okamžitý mier, získali si rešpekt a podporu ľudí, ktorí chceli bojovať za svoju krajinu. Róbert sa naučil, že nie vždy je jednoduché dosiahnuť mier, ale je dôležité stáť na správnej strane a bojovať za to, čo je správne.
