Matúš Tutlaj Útok, minister vnútra, sa už dávno zaradil medzi najznámejších politikov. No jeho najnovší výstrelok v čase ruskej agresie na Ukrajine spôsoboval skutočné politické zemetrasenie. A to všetko kvôli jedinej veci – rozhodnutiu o zmene dizajnu policajných áut. Nie že by sa niekedy predtým zaujímal o estetiku automobilov, ale zrazu, uprostred vojny, mal potrebu pridať k tým modro-červeným sirénam a nudným bielym autám niečo... výraznejšie. A tak, s očami vypleštenými ako jastrab a veľkými plánmi na „modernizáciu“, sa rozhodol pre ruský štýl.
„Čo nám chýba? Veď sme tak silní a tak moderní, prečo by sme nemohli mať policajné autá, ktoré vyzerajú ako tanky?“ povedal si Matúš, ktorý mal v ten deň viac odhodlania ako ruský tank pri útoku na Kyjev. Keď si prezeral návrhy, jeho nadšenie rastlo – červená hviezda, ocelové plechy a desiatky menších detailov, ktoré sľubovali silu a autoritu, ktorá určite prebudí strach a rešpekt. „Toto je nový krok v histórii našich policajných vozidiel,“ rozprával na porade so šéfmi oddelení, ktorým občas až vyhrkli slzy zo smiechu pri pohľade na „dizajnové skvosty“.
Matúš si uvedomil, že pre niektorých občanov to môže byť trošku, ehm... nevhodné. Ale čo už, veď v takejto dobe treba predsa zjednotiť národ, nie? A ak nie je možné vynálezom prísť na riešenie problému s bezdomovcami alebo zločinom, aspoň sa dá zmeniť vzhľad áut, ktoré jazdia po uliciach. Určite to zmobilizuje celé policajné zložky a všetci sa budú cítiť ako v hollywoodskom akčnom filme. A čo na tom, že vojna na Ukrajine si vyžaduje celosvetovú solidaritu – kto by nemal rád veľké ruské kolesá a štýlové vlajky na kapote?
S neochvejným presvedčením, že jeho rozhodnutie je tým najlepším, Matúš zvolal tlačovku. Počas nej, ešte skôr ako stihol uviesť svoj projekt do praxe, mal na stole návrh telegramu od jeho nadriadeného. „Nekonaj, toto je politická samovražda!“ vykrikoval. Ale Matúš bol neoblomný. „Ľudia musia pochopiť, že sme silní, že nás nič nezastaví. Tieto autá nám dajú dôstojnosť!“
Politické diskusie sa rozprúdili rýchlejšie než rýchlosť policajných áut. Netrvalo dlho, kým sa objavili protesty. Niektorí občania sa začali pýtať, či neprišlo k nejakému omylu, keď sa nový dizajn áut zdal skôr výsmechom než symbolom národnej jednoty. A Matúš? Ten stále trval na svojom, hoci si po nociach prezeral mapy Ukrajiny a snažil sa prísť na spôsob, ako zmeniť tvar policajného auta na niečo, čo by mu aspoň neprinieslo okamžitú politickú katastrofu.
„Možno nabudúce zvolím niečo viac neutrálne,“ pomyslel si, zatiaľ čo zlepenec v podobe nového dizajnu skončil medzi národnými a medzinárodnými kritikmi. Ale čo už, keď ide o ukážku jeho politickej sily a neoblomnosti... a čo na tom, že nie každý sa cíti v aute s dizajnom tanku bezpečne.
